Posledný stisk ruky,
úsmev na rozlúčku
alebo slzy možno, snáď,
veď posledný raz
chytíme do rúk kľučku,
ktorú sme stlačili tisíckrát.
Čas. Je to niečo, čo nemôžeme zastaviť, zrýchliť ani spomaliť. Oznamuje nám, že je začiatok alebo koniec. Aj čaša našich deviatakov sa naplnila až po okraj a nadišiel čas rozlúčky so základnou školou.
Ubehlo deväť krásnych rokov, počas ktorých sa veľa naučili a je už na nich, aby všetky vedomosti a skúsenosti zúročovali ďalej. Musia vykročiť každý svojou cestou, za ďalším životným „bojom“. Jedna kapitola knihy sa zatvára a jedna otvára. Nastal čas prevzatia posledného vyvedčenia, ktoré si žiaci prevzali z rúk starostu obce. Následne odovzdali "žezlo a korunu" svojim nástupcom - terajším ôsmakom.
A nám neostáva nič iné ako popriať im na ich ceste veľa šťastia, ďalších úspechov, nových priateľstiev.